Pamätihodnosti

Úvod

Obec Doľany sa môže pochváliť až deviatimi národnými kultúrnymi pamiatkami a okrem toho i ďalšími pamätihodnosťami. Cez tie najdôležitejšie pamiatky vedie Doliansky historický chodník s desiatimi zastávkami a informačnými tabuľami v troch jazykoch, ktorý sa dá pešo prejsť za 40 minút. Podrobné informácie o dolianskom historickom chodníku môžete zistiť na tejto stránke.

Mestská veža

Vznik kamennej veže nie je písomne doložený, predpokladá sa, že bola postavená v súvislosti s povýšením obce Ompitál na mestečko, pravdepodobne v 2. polovici 16. storočia ako mestská veža. Má štvorcový pôdorys o rozmeroch 4,5 x 4,5 m a výšku 18,2 m. Slúžila ako zvonica a azda aj ako pozorovacia strážna veža pred neočakávaním vpádom nepriateľa v období vojen. Na rozdiel od tisícok iných veží má táto veža aj jednu unikátnu zvláštnosť. Je ňou jej umiestnenie nad tečúcim potokom. O tejto jedinečnosti píše Juraj Fándly vo svojej histórii Dolian s miernym patriotizmom ako o obdivuhodnej európskej rarite, pretože „takúto raritu nemá ani Viedeň, ani Paríž, ani Rím …“

Farský kostol sv. Kataríny

Existenciu kostola nepriamo dosvedčuje prvá písomná zmienka o Doľanoch z roku 1390. Pôvodne gotický kostol pochádza zo 14. storočia. Kostol bol vôkol opevnený kamenným obranným múrom, pôvodne aj so strieľňami. Obranný múr sa z väčšej časti zachoval dodnes. Kostol bol v priebehu stáročí viackrát prestavaný a rozšírený. V roku 1664 sa začala stavať nová, väčšia loď kostola. V roku 1678 bola loď kostola zvýšená a pôvodný strop z dosák nahradený murovanou klenbou. V rokoch 1832 – 1834 bol kostol opäť rozšírený o kostolnú vežu. Stavbu vtedy z väčšej časti financoval Juraj Palkovič. Pri poslednom rozšírení bola predĺžená sakristia na pravej strane kostola. Šírka kostola je 13,8 metra a dĺžka 36,4 metra.

Kostolík sv. Leonarda

Kostolík pochádza zo 14. alebo 15. storočia a je postavený v gotickom slohu. Zvláštnosťou kostolíka je, že jeho ľavá strana je zasadená do skalného masívu, ktorý tvorí väčšiu časť tejto strany. Veľká skala tak prečnieva do kostolíka a vypĺňa priestor pod dreveným chórom. Niekedy po roku 1645 bol kostolík rozšírený o kaplnku. Dnes je to už jediný stredoveký kostolík v širšom okolí. Za kostolíkom sa nachádza malá jaskynka. Podľa starobylej miestnej ľudovej povesti táto jaskyňa voľakedy viedla až do Francúzka a sv. Leonard ňou prišiel z Francúzska do Dolian. V dávnej minulosti žili neďaleko kostolíka pustovníci. Posledným pustovníkom, ktorý tu žil pravdepodobne do roku 1759, bol istý Remígius z Moravy. Kostolík je známy v širokom okolí, pretože katolícki veriaci z Dolian a okolitých obcí sem každoročne na siedmu nedeľu po Veľkej noci konajú púť.

Kostolík sv. Šebastiána

Kostolík sv. Šebastiána sa nachádza na temeni kalvárijného vŕšku. Bol postavený v barokovom slohu v roku 1708 z pozostalosti farára Pavla Hartpergera (pôsobil v Doľanoch v rokoch 1659 – 1673 a 1677 – 1685). Kostolík má dĺžku 8,2 metra a šírku 6,5 metra. Kaplnka je verejnosti prístupná počas slávnostných cirkevných podujatí a osobitosťou je, že 12. júna 2009 bol v nej v novodobej histórii vykonaný po prvýkrát obrad uzatvorenia sv.manželstva. Pôvodne bol v kostolíku vzácny obraz sv.Šebastiána, údajne originál od španielskeho barokového maliara Estebana Bartolomé Murilla, avšak v roku 1974 obraz z kaplnky niekto ukradol a doteraz sa nenašiel.

Rodičovský dom Juraja Fándlyho

Z tohto domu pochádzal Juraj Fándly, významný slovenský spisovateľ, národný buditeľ. Ako kňaz pôsobil v Seredi, v Lukáčovciach a v Naháči. V roku 1807 odišiel do predčasného dôchodku do Dolian. Za rodičovským domom si postavil svoj vlastný dom, v ktorom prežil posledné roky života. Tu aj zomrel 7. 3. 1811. Fándly bol popredným predstaviteľom bernolákovského hnutia, zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva, spisovateľom, básnikom, historikom, popularizátorom hospodárskej vedy a zdravovedy. Jeho prvým dielom bola Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diablom, ktorá vyšla v roku 1789. Je to vôbec prvé dielo napísané v prvej kodifikovanej slovenčine, v tzv. bernolákovčine. V nasledujúcich rokoch mu vyšli ďalšie diela najmä z oblasti vzdelávania roľníkov. Celkovo napísal alebo spracoval asi 38 titulov.

Rodičovský dom Juraja Palkoviča

V tomto dome prežil časť detstva a sem sa i v dospelosti vracal Juraj Palkovič, veľký mecén slovenskej literatúry, prekladateľ a vydavateľ. Počas svojho života zastával vysoké cirkevné hodnosti, bol kanonikom, archidiakonom a od roku 1825 svätoštefanským prepoštom v Ostrihome, kde aj 21. 1. 1835 zomrel. Palkovič ako štedrý mecén podporoval mnohých slovenských literátov, napríklad básnikovi J. Hollému vydal svojím nákladom diela Rozľičné básňe, Aeneida, Svatopluk a Cirillo-Metodiada.  Jeho životným dielom je preklad celej Biblie do bernolákovskej slovenčiny, ktorý vydal vlastným nákladom v dvoch zväzkoch v rokoch 1829 a 1832. Je to vôbec prvý knižne vydaný preklad Biblie v slovenčine!

Pomník Juraja Fándlyho

Tento kamenný pomník postavila v roku 1926 Matica Slovenská na počesť Juraja Fándlyho, najplodnejšieho slovenského spisovateľa prelomu 18. a 19. storočia. Na pomníku sú umiestnené tri tabule s textom. Na centrálnej strane je text: „Jurovi Fándlymu, slovenskému buditeľovi a spisovateľovi, ktorý v tejto obci zomrel 7. marca 1811. Matica Slovenská.“ Na ľavej strane je zasa text: „V tejto obci Juraj Fándly prežil svoju mladosť, tu žil na odpočinku, zomrel 7. marca 1811 a je tu pochovaný. Doľany 1990“. A nakoniec, na pravej strane je citát z Fándlyho ódy Prátelské porozumení: „Kde som mal za mladu radost, v temto miste radostném, tam som sa na starost usadzil, k pokoju poslednému. Juraj Fándly, 1807“. Pomník bol zrekonštruovaný v roku 2016.

Kalvária

Kalvária pochádza z roku 1894. Pozostáva z klasického počtu 14 kaplniek postavených v novogotickom štýle. Výjavy krížovej cesty sú namaľované na plechu. Kalvária končí na temeni vŕšku a hneď za ňou, akoby boli jej súčasťou, sa nachádzajú tri vysoké kamenné kríže. Pochádzajú však ešte z roku 1758 a zaobstaral ich vtedajší farár Jozef Plecho. Stredný znázorňuje ukrižovaného Ježiša a dva postranné ukrižovaných zločincov. Kalváriu dal postaviť doliansky rodák Konštantín Várdai. Ako akademický profesor kreslenia bol Várdai zároveň aj autorom architektonického návrhu a autorom obrazov v kaplnkách. Pri kalvárii sa každoročne v druhej polovici mája koná tradičná ompitálska púť.

Náhrobník Juraja Fándlyho

Nachádza sa v strede novej časti miestneho cintorína. Pietny náhrobný pomník v klasicistickom štýle dal v roku 1950, pri príležitosti 200. výročia narodenia Juraja Fándlyho, postaviť Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Okrem textu o Fándlym je tu i citácia Ódy IX. básnika Jána Hollého. Náhrobník však neoznačuje miesto Fándlyho posledného odpočinku – bol síce pochovaný na na tomto cintoríne, ale presné miesto jeho pôvodného hrobu sa zistiť nepodarilo. Náhrobník prešiel niekoľkými neodbornými opravami, komplexne bol zreštaurovaný v roku 2016.