Osobnosti

Osobnosti obce

Juro Fándly – popredný reprezentant bernolákovského hnutia, zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva, kňaz, spisovateľ, básnik, historik, popularizátor zdravovedy, hospodár, včelár, politik, propagátor a šíriteľ prvého kodifikovaného slovenského jazyka. Viac informácií

Jur Palkovič – jedna z prvých veľkých vedeckých osobností moderných slovenských dejín, významný mecén a vydavateľ slovenskej literatúry, prekladateľ, prekladateľ a vydavateľ prvého slovenského prekladu Biblie. Viac informácií

Štefan Zloch – misionár v Číne a Japonsku. Viac informácií

Vincent Lechovič – misionár na indonézskom ostrove Timor. Spisovateľ, prekladateľ a vydavateľ diel v indonézštine a domorodom timorskom jazyku. Viac informácií

Szilárd Várdai – výtvarník, pedagóg, architekt, autor ompitálskej kalvárie.  Viac informácií

Pramene z ktorých sme čerpali si možete pozrieť tu.

Juro Fándly (21. 10. 1750 – 7. 3. 1811)

Juro Fándly sa narodil 21. 10. 1750 v Častej, ale jeho rodičia pochádzali z Dolian, kde neskôr žili a kam sa Fándly na sklonku svojho života vrátil. Vzdelával sa vo viacerých kláštorných školách a v roku 1777 bol vysvätený za kňaza. Najdlhšie, od roku 1780 až do odchodu do predčasného dôchodku v roku 1807, pôsobil na fare v Naháči. Posledné štyri roky svojho života prežil na rodičovskom majetku v Doľanoch, kde zomrel 7. 3. 1811.

Počas svojho pôsobenia v Naháči sa aktívne zapojil do národno-obrodeneckého hnutia Slovákov, nielen ako zakladajúci člen a významný funkcionár Slovenského učeného tovarišstva, ale ako azda najvýznamnejší slovenský spisovateľ svojej doby. Jeho prvým dielom bola Dúverná zmluva mezi mňíchom a diablom, ktorá vyšla v roku 1789.

Rodičovský dom Juraja Fándlyho

Je to vôbec prvé slovenské dielo napísané v kodifikovanej slovenčine, tzv. bernolákovčine. V nasledujúcich rokoch mu vyšli ďalšie diela najmä z oblasti vzdelávania roľníkov (Piľní domajší a poľní hospodár v štyroch zväzkoch, O uhoroch aj včelách, Slovenskí včelár a ďalšie), histórie (Compendiata Historia Gentis Slavae – Krátke dejiny slovenského národa) a náboženstva (Príhodné a svátečné kázňe v dvoch zväzkoch, Každodenné rozjímaní o smrti a ďalšie). Veľa jeho diel nevyšlo tlačou a ostalo v rukopise.

Jur Palkovič (24. 4. 1763 – 21. 1. 1835)

Jur Palkovič sa narodil vo Veľkých Chlievanoch, no jeho rodičia pochádzali z Dolian, kam sa tiež v roku 1774 presťahovali naspäť. Jur študoval na piaristickom gymnáziu vo Svätom Jure, potom v Trnave, ďalej teológiu na Pázmaneu vo Viedni a v Bratislave. Po vysviacke za kňaza v roku 1788 bol kaplánom v Štiavnických Baniach a v Pezinku, študijným prefektom Generálneho seminára v Bratislave a v rokoch 1800-1820 vyučoval etiku a cirkevné právo v Trnavskom seminári. Od roku 1820, po presídlení kapituly do Ostrihoma, účinkoval v tomto meste až do svojej smrti. Počas svojho života zastával vysoké cirkevné hodnosti, v roku 1816 sa stal ostrihomským kanonikom, v roku 1821 komárňanským archidiakonom a v roku 1825 svätoštefanskom prepoštom. Zomrel v Ostrihome 21. 1. 1835.

Jur Palkovič bol popredným stúpencom bernolákovskej slovenčiny a ako štedrý mecén podporoval mnohých slovenských literátov, predovšetkým básnika Jána Hollého. S pomocou ostrihomského arcibiskupa Alexandra Rudnaya vydal v rokoch 1825 až 1827 v piatich zväzkoch Bernolákov Slovár Slovenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, ktorý zredigoval, upravil a doplnil.

Úvodná strana prekladu Biblie

Pamätná tabuľa Jura Palkoviča

Sám Palkovič bol literárne činný ako prekladateľ a jeho životným dielom bol preklad celej Biblie do bernolákovskej slovenčiny. Toto veľké dielo – Svaté Písmo starého i nového Zákona – po mnohoročnej práci vydal vlastným nákladom v dvoch zväzkoch v rokoch 1829 a 1832. Je to vôbec prvý knižne vydaný preklad Biblie v slovenčine! Veľkosť tohto počinu vynikne, keď si uvedomíme, že na vydanie ďalšieho úplného prekladu Biblie, už v novej štúrovskej slovenčine, sme museli čakať až do roku 1926, tj. takmer 100 rokov.

Štefan Zloch (12. 9. 1910 – 9. 11. 1992)

Štefan Zloch sa narodil v Doľanoch. Po gymnaziálnych rokoch pokračoval v rokoch 1932 – 1939 v štúdiu na filozoficko-teologickom inštitúte v Mödlingu pri Viedni. Medzitým bol v roku 1938 vysvätený za kňaza. Po skončení štúdií prišiel ako misionár do Číny. Pôsobil v šantunských horách a potom v Anhue. V rokoch 1947 – 1951 bol docentom na katolíckej univerzite v Pekingu. Po víťazstve komunistov bol v roku 1951 uväznený, mučený a po vyše ročnom väzení ho spolu s inými nečínskymi kresťanmi vyhostili. V rokoch 1952 a 1953 si liečil väzením podlomené zdravie v Nemecku a Anglicku. Potom opäť odišiel na misiu do Japonska, kde účinkoval v rokoch 1953 – 1958.

Pamätná tabuľa Štefana Zlocha

Rodičovský doma Štefana Zlocha

Vzhľadom na Zlochovu znalosť ázijskej kultúry a jazykov ho v roku 1958 poverili novou úlohou – vybudovať misijný inštitút pre afrických a ázijských študentov vo Viedni. Zloch teda opustil Japonsko a vrátil sa do Európy. Po približne ročnej práci, 15. 11. 1959 sa mu podarilo otvoriť Afro-ázijský inštitút, ktorý viedol ako riaditeľ. Pôsobil v ňom do roku 1962, kedy ho vymenovali za riaditeľa Kolégia sv. Pavla v Mníchove, ktorý najskôr slúžil africkým a ázijských študentom a od roku 1976 študentom z Východnej Európy. V tejto funkcii pôsobil až do odchodu na dôchodok. Zomrel v charitnom dome pre kňazov v Beckove 9. 11. 1992. Bohatý a zaujímavý život pátra Štefana Zlocha zachytáva životopisná kniha FU ŠEN FU z Ompitála, ktorá vyšla v roku 1993.

Vincent Lechovič (14. 6. 1922 – 24. 10. 1995)

Doliansky rodák Vincent Lechovič po absolvovaní gymnázia pokračoval dvojročným štúdiom filozofie v Nitre a jednoročným štúdiom teológie v Ružomberku. Pre nedostatok profesorov odišiel v roku 1946 dokončiť štúdiá do Ríma, kde ho aj v roku 1949 vysvätili za kňaza. Hneď v nasledujúcom roku odišiel ako misionár na indonézsky ostrov Flores, kde pôsobil až do roku 1979. V tomto roku, počas dovolenky v Európe, utrpel mozgovú porážku a ochrnul na ľavú stranu. Tým sa žiaľ skončila jeho aktívna misionárska činnosť a zvyšok života prežil v misijnom dome sv. Gabriela v Mödlingu v Rakúsku. Tu aj zomrel 24. 10. 1995.

Pamätná tabuľa Vincenta Lechoviča

Rodičovský dom Vincenta Lechoviča

Počas práce misionára sa významným spôsobom podieľal na rozvoji domorodej timorskej literatúry a hudby. Na Timore vydal vlastným nákladom deväť publikácií v domorodom jazyku a indonézčine. Poslednou jeho knihou sú Spomienky na Timor (1992), v ktorých opisuje svoj bohatý a zaujímavý život od detstva až do roku 1955.

Szilárd Várdai (Konštantín Werdenstätter) (1.3.1856 – 23.4.1936)

Doliansky rodák, výtvarník, umelec, pedagóg a mecén bol jedným z priekopníkov stredoškolského vyučovania kreslenia a aktívnym organizátorom niekdajšej školy vzorového kreslenia – neskoršej vysokej školy výtvarných umení v Budapešti. Po absolvovaní Štátnej maďarskej kráľovskej školy vzorovej kresby a učiteľstva kresby, tu od roku 1875 začal pôsobiť ako odborný asistent.

Ako uznanie za jeho vynikajúcu prácu ho v roku 1905 vymenovali za riaditeľa školy. Vypracoval nový poriadok skúšok, nové učebné plány a osnovy pre učiteľov. S jeho pomocou zaviedli prvýkrát grafický kurz kopírovania a začala sa rozvíjať plagátová tvorba. Pod jeho vedením vznikla v roku 1908 spojením niekoľkých umeleckých dielní a školy vzorovej kresby Štátna vysoká škola výtvarná. Od roku 1912 pôsobil v štátnych orgánoch riadenia a kontroly vyučovania výtvarnej výchovy, presadil zavedenie výučby kreslenia na stredných školách, zorganizoval úspešné výstavy vysokej školy v Miláne (1906), v Londýne (1907) a v Drážďanoch (1912). Vydal niekoľko zbierok vzorových listov a ornamentov, pôsobil aj ako architekt a dizajnér.


Obr. Kresba kalvária Doľany – autor Szilárd Várdai

Po 46 rokoch pôsobenia na umeleckej škole v Budapešti odišiel v roku 1923 do dôchodku a vrátil sa do Dolian, na rodnú Papiereň. Várdai pre Ompitál naprojektoval a financoval stavbu kalvárie, dokončenú v roku 1894. Materiál na stavbu dovážali železnicou z Budapešti do Trnavy a odtiaľ ho miestni gazdovia na vozoch odvážali do Ompitála. Podľa jeho návrhu postavili tiež kaplnku na cintoríne v susednej obci Častá. Na miestnom cintoríne má hrob, ktorého náhrobník si sám navrhol.

Použité pramene:

Ján Dubovský, Petra Pospechová, Juraj Turcsány: Doľany.Bratislava 2002, ISBN 978- 80-968808-2-9
Anton AdamkovičDoľany pri Častej. Monografia. Oto Németh 2001, ISBN 80-88949-32-7
Juraj FándlyO úhoroch aj včelách. Slovenský včelár.Príroda, Bratislava 1990, ISBN 80-07-00169-7
Juraj FándlyHistorická rozprava o Doľanoch.Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, 1990
Juraj FándlyPriateľské porozumenie.Spolok sv. Vojtecha v Trnave 1990
Juraj Dolinský SJJuraj Palkovič, prekladateľ Svätého písma. Článok z ročenky Studia Aloisiana 2002, Bratislava 2002
Vincent Lechovič SVDSpomienky na Timor.Spoločnosť Božieho Slova 1992, ISBN 80-85683-00-8
Štefan Zloch SVDFU ŠEN FU z Ompitála.Spoločnosť Božieho Slova, Nitra 1993, ISBN 80-85223-24-4

Internetové zdroje: 

http://zlatyfond.sme.sk/autor/84/Juraj-Fandly
http://leccos.com/index.php/clanky/palkovic-,jur
http://www.juls.savba.sk/ediela/bernolak/
http://www.pam.epocha.sk/index.php/zahorie/male-karpaty/938-stefan-zloch-1910-1992-dolany