Turistika

                                       Letecké zábery prírody okolo Dolian

Obec Doľany leží na rozhraní juhovýchodných svahov Malých Karpát a trnavskej pahorkatiny, na okraji Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. CHKO Malé Karpaty zaberá väčšinu katastra obce Dol’any – 1580 ha. Svojou polohou, kvalitou prostredia a vzdialenosťou od hl. mesta SR Bratislavy len 36 km je v jeho záujmovom okruhu a tvorí súčasť malokarpatskej aglomerácie v rámci samosprávneho bratislavského kraja na trase Pezinok, Modra, Smolenice.

   Turistika okolo vinohradov v Doľanoch                       Cesta na Zabité

Obec je obľúbeným miestom nástupu pre turistické výlety do Malých Karpát či už pešo alebo na bickyloch. Väčšinu územia zaberá chránená krajinná oblasť Malé Karpaty; všetky tieto skutočnosti predurčujú obec, aby okrem svojej produkčnej činnosti – poľnohospodárskej výroby, bola vo svojom rozvoji smerovaná na vidiecku turistiku. Obec má výhodné prepojenie cez vinohrady, ovocné a gaštanové sady do horského prostredia alebo juhovýchodným smerom do podhorskej poľnohospodárskej krajiny.

      Horáreň s prameňom na Zabitom

Doľany ležia v nadmorskej výške 265 m n.m. (pri kostole). V blízkosti obce sa na juhovýchodných výbežkoch Malých Karpát nachádzajú vrchy Klokočina (550 m), Jelenec – Geldeg (695 m), Sklený vrch (584 m), Skalka (574 m) či Egreš (544 m).

                 Rybník na Zabitom

Územie spadá do povodia rieky Váhu. Hlavnými vodnými tokmi je potok Parná, ktorá pramení v Malých Karpatách a prechádza severnou časťou chotára. Celým územím obce preteká Bosniacky potok. Východne od obce na hranici katastra tečie Podhájsky potok. Doľany sa nachádzajú v klimatickom regióne veľmi teplého, suchého, nížinného a pahorkatinového charakteru. Niektoré časti chotára ležia na zvyškoch sedimentárnych hornín, ktoré sa odborne nazývajú brekcie alebo zlepence. Sú tvorené prevažne vápencovými, často neopracovanými úlomkami spojených vápnitým tmelom – to znamená, že je to akýsi prírodný „betón“.

                   Cesta na Majdan

Tieto vrstvy hornín boli nazvané ako „dolianske vrstvy“ (alebo dolianske zlepence) podľa obce Doľany, kde boli po prvýkrát opísané. Dolianske vrstvy sa vyskytujú na východných svahoch Malých Karpát, od obce Dubová až po Horné Orešany, a vznikli približne pred 14 miliónmi rokov na pobreží mora. Morský breh bol tvorený svahmi hôr – vtedajších „Malých Karpát“. Na okraji mora sa hromadili úlomky skál splavované z hôr a postupom času došlo k ich vzájomnému spojeniu (stmeleniu). Neskôr začali podliehať erózií a odolnejšie časti vrstiev vytvorili morfologické vyvýšeniny, ktorých príkladom je kopček, na ktorom je postavený kostolík sv. Leonarda. V horninách je ojedinele možné nájsť zvyšky vtedajších morských živočíchov. Vplyvom erózie v nich vznikli rôzne plytké jamy alebo krátke dutiny, ktoré boli pôvodne vyplnené menej pevným a súdržným materiálom – príkladom je „jaskyňa“ za kostolíkom.

      Skameneliny nájdené v Doľanoch

Karpatské lesy nad obcou sú prevažne listnaté, prevládajú tu dubovo-hrabové lesy karpatské a priamo v obci nájdeme enklávu dubovo-cerových lesov. V lesoch prevláda buk lesný (Fagus sylvatica), ďalej tu nájdeme javor mliečny (Acer platanoides), javor poľný (Acer campestre), jarabinu vtáčiu (Sorbus aucuparia), borovicu lesnú (Pinus sylvestris), z rastlín sa hojne vyskytuje žihľava dvojdomá (Urtica dioica), chren dedinský (Armorancia rusticana), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), lastovičník väčší (Chelidonium majus), či púpava lekárska (Taraxacum officinale), ďatelina plazivá (Trifolium repens) a čakanka obyčajná (Cichorium intybus). Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý. V obci bolo v roku 2015 zriadené relaxačno-náučné Arborétum, v ktorom je zhromaždených a popísaných vyše 70 drevín, typických pre tento región.

            Tabuľa arborétum Doľany

Lesy Malých Karpát tvoria ideálny biotop jelenej, danielej, srnčej a tiež muflonej zveri, v lesoch sa tiež darí diviačej zveri, kunám, vydrám a veveričkám. Hojne zastúpené sú tu rôzne druhy chrobákov ako roháče, fuzáče a bystrušky, z motýľov babôčky, perleťovce, očkáne a iné, z plazov jašterice a užovky. Žijú tu vzácne druhy vtákov ako napríklad sokoly, orly, krkavce, čierne bociany a v bezprostrednom okolí obce niekoľko chránených druhov drobného vtáctva.

                  Podhájsky potok